Mačka a toxoplazmoza
Máte doma mačičku a dozvedeli ste sa, že čakáte bábätko? Obávate sa najväčšieho strašiaka – toxoplazmózy? Nevyhadzujte svojich chlpatých miláčikov za dvere. V nasledujúcich riadkoch vám ponúkame zopár informácií o tomto ochorení. V prvom rade si treba uvedomiť, že mačičky nie sú jediný zdroj nákazy, ale že patria ku konečným hostiteľom. To znamená, že len u mačkovitých šeliem prekonáva vnútrobunkový parazit Toxoplasma gondiisexuálne štádium. Medzihostiteľmi T. gondii môžu byť kozy, ovce, králiky, prasce, kravy, kurčatá a iné vtáky. U všetkých zvierat môžu byť prítomné infekčné štádiá v tkanive (svaloch alebo mozgu). Parazit sa vyskytuje aj v zemi, takže neumyté ovocie, či zelenina môžu byť tiež zdrojom nákazy.
Šírenie sa parazita Rozmnožovanie T. gondii prebieha v črevnej sliznici mačky a príbuzných mačkovitých šeliem. S trusom mačky sa vylučujú z jej tela oocysty, ktoré sú zdrojom nákazy človeka. Oocysty sa do tela zvierat dostávajú potravou a vyvolajú buď ochorenie, alebo skrytú infekciu v podobe cýst v rôznych orgánoch vrátane svaloviny. Mačka sa pravdepodobne nakazí najčastejšie z mäsa divokých a hospodárskych zvierat. Vývojový kolobeh parazita sa potom v jej črevách dokončuje. U iných zvierat nebola možnosť rozmnožovania parazita dokázaná. Ani mačka však nie je označovaná za významný zdroj priameho nakazenia človeka, pretože vylučovanie zárodkov toxoplazmózy trusom trvá krátko - len pri jej prvom nakazení (2 - 3 týždne), po ktorom mačka získava odolnosť a pri novom nakazení už zárodky nevylučuje. Preto sa so zárodkami v truse stretávame v praxi len veľmi zriedkavo a prevažne u mladých mačiek, ktoré majitelia kŕmia nedostatočne premrazeným mäsom, alebo u mačiek loviacich myši, vtáky a pod.
Obrovskou nevýhodou tejto choroby je fakt, že prebieha v podstate bez príznakov, aj keď v niektorých prípadoch sa dva až tri týždne po nakazení pozoruje mierny nepokoj, trochu zvýšená teplota a opuchnuté uzliny, potom o deň, či dva nasledujú vyrážky. Avšak na ukľudnenie je nutné spomenúť, že ak žijete s mačkami dlhý čas, je veľmi pravdepodobné že ste si už na tento vírus vytvorili potrebné protilátky, takže už nemôžte ochorieť. Aj keď existuje krvný test na protilátky, nemá zmysel ho použiť, pokiaľ vás nevyšetrovali ešte pred počatím. Testy nie sú totiž dostatočne citlivé, aby ukázali, či žena, ktorá nebola nikdy predtým vyšetrená, má novú infekciu alebo má jednoducho protilátky zo starej infekcie.
Ako postupovať? Požiadajte svojho praktického lekára, aby sa pozrel do záznamov, či vám pred otehotnením takéto vyšetrenie niekedy v minulosti robili. Ak vám vtedy zistili prítomnosť protilátok nemusíte sa znepokojovať, že by ste infekciu dostali. Ak sa zistí nová infekcia, dôležitým faktorom je obdobie vášho tehotenstva. Riziko nakazenie plodu je v prvom trimestri relatívne nízke (nižšie ako 15 %), ale je tu riziko jeho vážneho poškodenia. V druhom trimestri je riziko nakazenia vyššie, ale riziko poškodenia, naopak klesá. V poslednom trimestri je najväčšia pravdepodobnosť nakazenia, ale riziko vážneho poškodenia je najnižšie. Je dôležité vedieť, že len 1 dieťa z 10 000 sa rodí s vážnou vrodenou toxoplazmózou. Nedávne výskumu umožnili testovať vzorku krvi plodu alebo plodovej vody na zistenie, či sa plod práve infikoval, aj keď zvyčajne nie skôr ako v 20. až 22. týždni. V zriedkavom prípade, že sa tehotná žena aj s plodom infikovali, bude ako ďalší krok potrebná liečba špeciálnymi antibiotikami, možno niekoľko mesiacov. Zdá sa, že takáto liečba významne znižuje riziko narodenia dieťaťa s vážnymi problémami. Liečba infikovaného dieťaťa ihneď po pôrode môže znížiť možnosť komplikácií a zlepšiť jeho prognózu. Najlepšou liečbou je však prevencia. Preto ak ste tehotná venujte zvýšenú pozornosť nasledujúcim bodom: