Mačka v Egypte:
mumifikovanie
Preskúmanie egyptských múmií ukázalo, že ceste na onen svet pri zvieratách ako sú mačky či krokodíly bola venovaná veľká starostlivosť a vynaložené väčšie náklady ako sa predpokladalo.
Pri procese mumifikácie bolo pre starovekých Egypťanov rozhodujúce, aby ich telá prežili a oni sa tak mohli stať nesmrteľnými. A práve tento proces je v súčasnej dobe skúmaní Dr. Stephenom Buckleym na univerzite v Yorku. Jeho práca využíva modernú chemickú technológiu na zisťovanie látok používaních na mumifikovanie ľudí a zvierat. Táto metóda vyžaduje odobratie veľmi malého vzorku z múmie a následne hľadá stopy po chemických látkach využívajúc bežne postupy z oblasti súdnych štúdií.
Zlúčeniny, ktoré Dr. Buckley nachádza, pôsobia ako chemický odtlačok prstov z materiálov používaných Egypťanmi pri balzamovaní. Zahrňujú živočíšne tuky, rastlinné oleje, živicu a mnoho exotických materiálov ako je majoránka či škorica. Z výsledkov sledovania viac ako 100 vzoriek je jasné, že rôzne živočíchy boli ošetrené rôznymi mumifikačnými materiálmi. Tieto „návody“ sa výrazne líšili, ale predpokladá sa, že je tu symbolická súvislosť medzi ingredienciami použitými pre zviera a bohom, ktoré toto zviera predstavovalo v starovekom Egypte.
„Mumifikácia zvierat, bola v minulosti chápaná ako lacný vtip, ale tieto zistenia poukazujú na dôležitý význam toho, koľko námahy, znalostí a výdajov, vynaložili na ich mumifikáciu, “ vysvetľuje Dr. Buckley. Mačkám sa tak dostavala zvláštna pozornosť, čo súhlasí s predstavou, že mačky zastávali špeciálne miesto v egyptskom živote.
Mačky boli spojované s egyptskou bohyňou Bastet, ktorá bola mimoriadne uctievaná. Na mumifikáciu mačky a jej prípravu na cestu za posmrtným životom bolo typickým receptom nsledovné: 80 % tuku alebo oleju, 10 % živice z pistácie, 10 % živice z ihličnatého stromu a štipka škorice.
„Egyptskí balzamovači chápali, že existujú veci, ktoré spôsobujú rozklad tela a objavili, že naopak určité materiály môžu pomôcť ochrániť ich telá pred rozkladom. Živica, ktorú používali na vnútornosti mala antibakteriálne účinky zatiaľ čo materiály, ktoré používali na vonkajšie časti tela pôsobili ako bariéra proti vlhku a plesniam,“ uvádza Dr. Buckley.
Znalosti balzamovačov o niektorých zlúčeninách určených na ochranu múmií sa dodnes využívajú v moderných antibakteriálnych produktoch.
