Mačičky a same mačičky

    Choroba obličiek

Naše mačky ohrozuje zákerná choroba PKD. Ponúkame vám rozhovor o tejto chorobe s pani magistrou Markétou Dajbychovou s plzenského laboratória Genomia.

Ako sa prejavuje PKD (Polycystic Kidney Disease)?
Choroba sa prejavuje tvorbou obličkových cýst (dutín) vyplnených tekutinou. Tieto cysty ohrozujú funkciu obličiek a môžu viesť až k zlyhávaniu obličiek a smrti chorého jedinca. PKD je nevyliečiteľné chronické ochorenie, miera závažnosti sa líši prípad od prípadu.

Ako poznám, že mačka trpí PKD? 
Klinické príznaky choroby u mačiek s PKD závisia na veľkosti a množstve cýst v obličkách. S pribúdajúcim vekom sa cysty zväčšujú a sú častejšie. U dospelého zvieraťa môžu dosahovať až niekoľko centimetrov. Čím väčšia časť funkčnej tkaniny obličiek je nahradená nefunkčnými cystami, tím skôr sa začnú prejavovať prvé príznaky zlyhávania obličiek – postupné nechutenstvo, strata hmotnosti, zvýšený príjem tekutín, častejšie močenie atd.

Ako choroba prebieha?

PKD je chronické ochorenie a jeho vývoj prebieha niekedy veľmi pomaly. Cysty sú v obličkách už od narodenia, na začiatku sú veľmi malé a s pribúdajúcim  vekom zvieraťa sa zväčšujú, čím stále viac narúšajú funkciu obličiek. Cysty rastú obyčajne pomaly, a preto sa známky ochorenia prejavia až v pomerne neskorom veku. PKD sa môže manifestovať v akomkoľvek veku, najčastejšie sa príznaky ochorenia u mačiek objavujú okolo 7. až 8. roku života zvieraťa. Neexistuje spôsob, ako predpovedať rýchlosť vývoja ochorenia u jednotlivých mačiek.

Je PKD dedičné?
Áno, polycystická choroba obličiek je dedičné ochorenie, ktoré sa vyskytuje nielen u mačiek, ale aj u ľudí a iných zvierat.  U mačiek sú najviac ohrozené mačky perzské a exotické vďaka vzájomnému nadmernému kríženiu. 
Práve kvôli dedičnosti choroby je dôležité ochorenie diagnostikovať včas. Zvieratá, ktoré nemajú žiadne závažné zdravotné problémy (napr. počet cýst v obličkách je minimálny) a dožijú sa často i vysokého veku, môžu napriek tomu byť PKD pozitívne. Hlavné riziko v týchto prípadoch predstavuje predanie ochorenia potomkom.

Ako sa ochorenie dedí? 
PKD sa dedí ako dominantná vlastnosť. To znamená, že každá mačka s jedným abnormálnym génom bude trpieť ochorením PKD. Ak je jeden z rodičov chorý, bude chorích  50 % jeho potomkov. 
Môžeme si to názorne vysvetliť. Označme mutovanú alelu „A“ (spôsobujúcu PKD) a normálnu zdravú alelu „a“. V prípade skríženia chorého jedince A/a so zdravým jedincom a/a, má každý potomok 50 % pravdepodobnosť, že zdedí abnormálnu alelu od postihnutého rodiča, a bude teda sám postihnutý (A/a). Rovnako má  50 % pravdepodobnosť, že získa normálnu alelu, a bude zdravý a/a. V prípade kríženia dvoch pozitívnych jedincov bude 50 % mačiatok z vrhu pozitívnych (A/a), iba 25 % negatívnych (a/a), 25 % z nich zdedí defektný gén od oboch rodičov (A/A). Jedinci A/A spravidla zomrú ešte pred narodením. 

Aké plemená mačiek najčastejšie PKD trpia?
Medzi najviac rizikové plemená patria jednoznačne perzské a exotické mačky. Ohrozené sú tiež všetky plemená, ktorá sú od perzských a exotických mačiek odvodené.

V akom veku je najlepšie mačky vyšetriť?
Na veku nezáleží, genetická informácia jedinca sa v priebehu života nemení. Obecne je vhodnejšie vyšetriť mačky pred prvým párením práve preto, aby sa zamedzilo šíreniu ochorenia do ďalších generácií. 

Ako prebieha vyšetrenie?
Vyšetrenie sa robí z malého vzorku krvi alebo zo steru sliznice ústnej dutiny. Laboratórium  poskytuje odberové skúmavky na krv aj kefky na stieranie sliznice.
Nie je vhodné stierať ústnu dutinu kojených mláďat, pretože by mohli mať v ústach bunky svojej matky. Vzorky sa do laboratória posielajú po celom svete bežnou poštou a výsledky sú známe najneskôr do desiatich dní.